15. 第十五品
15. Pannarasamavaggo
缘性论的注释
1. Paccayatākathāvaṇṇanā
711-717711-717. 现在说的是缘性论。其中,有一种主张认为:凡是作为因缘而成为诸法之缘的法,对于那些以它为因缘的法来说,它并不作为所缘缘、无间缘、等无间缘而成为它们的缘;或者说,凡是作为所缘缘而成为诸法之缘的法,对于那些以它为所缘缘的法来说,它并不作为无间缘、等无间缘而成为它们的缘,因此缘性是确定的。比如大众部就是这样主张的。针对他们,自宗论师发问,他宗论师承认。这里剩下的内容,只按照巴利原文来呈现。
711-717. Idāni paccayatākathā nāma hoti. Tattha yo dhammo hetupaccayena paccayo, so yesaṃ hetupaccayena paccayo, tesaññeva yasmā ārammaṇānantarasamanantarapaccayena paccayo na hoti, yo vā ārammaṇapaccayena paccayo, so yasmā tesaṃyeva anantarasamanantarapaccayena paccayo na hoti, tasmā paccayatā vavatthitāti yesaṃ laddhi, seyyathāpi mahāsaṅghikānaṃ; te sandhāya pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Sesamettha yathāpāḷimeva niyyātīti.
相互为缘的详细解释
2. Aññamaññapaccayakathāvaṇṇanā
718-719718-719. 现在说的是“相互为缘论”。在这个问题里,有些部派主张:只有“无明缘行”这一句才是定论,并没有“行也缘无明”这一句,所以只有无明是行的缘,而不是行是无明的缘,比如大众部就是这样。为了说明无明与行等也有相互为缘的关系,自宗论师提出问难,他宗论师表示认可。在“无明以行为缘”这一句里,这里只取的是非福行。因此在“行也缘无明”这一句里,应当知道这是从俱生、相互、有、不离、相应这些方面来理解它为缘。在“取也缘渴爱”这一句里,应当知道除了欲取之外,其余三取对于渴爱,就像无明对于行那样,成为它的缘。其余内容就按照巴利原文直接推演。关于“老死为缘”是他宗论师的提问,“名色以识为缘”则是自宗论师所说。
718-719. Idāni aññamaññapaccayakathā nāma hoti. Tattha yesaṃ samaye ‘‘avijjāpaccayā saṅkhārā’’ti ayameva tanti, ‘‘saṅkhārapaccayāpi avijjā’’ti ayaṃ natthi, tasmā avijjāva saṅkhārānaṃ paccayo, na pana saṅkhārā avijjāyāti laddhi, seyyathāpi mahāsaṅghikānaṃ; te sandhāya avijjāsaṅkhārādīnaṃ aññamaññapaccayatāpi atthīti dassetuṃ pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa . Avijjā saṅkhārenāti ettha apuññābhisaṅkhārova gahito. Tasmā saṅkhārapaccayāpi avijjāti ettha sahajātaaññamaññaatthiavigatasampayuttavasena paccayatā veditabbā. Upādānapaccayāpi taṇhāti ettha ṭhapetvā kāmupādānaṃ sesāni tīṇi upādānāni avijjāya saṅkhārā viya taṇhāya paccayā hontīti veditabbāni. Sesaṃ yathāpāḷimeva niyyāti. Jarāmaraṇapaccayāti pucchā paravādissa, nāmarūpaṃ viññāṇapaccayāti sakavādissāti.
时分论的注释
3. Addhākathāvaṇṇanā
720-721720-721. 接下来是“时分论”。在这里,有些部派依据《三种论事经》(增支部3.68)主张:被称为时分的“时”是实有的。为了向他们说明“除了时间的假立概念之外,并没有任何实有的时分,只有色等诸蕴才是实有的”这一区分,自宗论师问“时分是实有的吗”,他宗论师承认。然后为了责难他“如果它是实有的,就应该是色等当中的某一种”,便说“是色吗”等等。他宗论师否认。其余内容按照巴利原文直接呈现。
720-721. Idāni addhākathā nāma hoti. Tattha ‘‘tīṇimāni, bhikkhave, kathāvatthūnī’’ti (a. ni. 3.68) suttaṃ nissāya kālasaṅkhāto addhā nāma parinipphanno atthīti yesaṃ laddhi; tesaṃ ‘‘addhā nāma koci parinipphanno natthi aññatra kālapaññattimattā. Rūpādayo pana khandhāva parinipphannā’’ti vibhāgaṃ dassetuṃ addhā parinipphannoti pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Atha naṃ ‘‘sace so parinipphanno, rūpādīsu anena aññatarena bhavitabba’’nti codetuṃ rūpantiādimāha. Itaro paṭikkhipati. Sesaṃ yathāpāḷimeva niyyātīti.
刹那、腊瓦、须臾论的注释
4. Khaṇalayamuhuttakathāvaṇṇanā
722-723在讨论刹那、腊瓦和须臾时,也是同样的道理。因为所有这些刹那等说法,都只是时间分段的不同叫法而已。
722-723. Khaṇalayamuhuttakathāsupi eseva nayo. Sabbepi hete khaṇādayo addhāpariyāyā evāti.
漏论的注释
5. Āsavakathāvaṇṇanā
724-725现在讲的是漏论。其中,因为除了四种漏之外,再没有别的漏能让这四种漏成为有漏的,所以有些人主张“四种漏是无漏的”,比如因论派等。针对他们,他宗论师向自宗论师发问,自宗论师承认。接着为了责难他:“如果你的那些漏是无漏的,那么它们就应该具备道等特征”,于是说了“是道吗?”等话。这里剩下的内容意思很明白。
724-725. Idāni āsavakathā nāma hoti. Tattha yasmā catūhi āsavehi uttari añño āsavo nāma natthi, yena cattāro āsavā sāsavā siyuṃ, tasmā cattāro āsavā anāsavāti yesaṃ laddhi, seyyathāpi hetuvādānaṃ; te sandhāya pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Atha naṃ ‘‘yadi te āsavā anāsavā, evaṃ sante tehi maggādilakkhaṇappattehi bhavitabba’’nti codetuṃ maggotiādimāha. Sesamettha uttānatthamevāti.
第六、老死论的详细解释
6. Jarāmaraṇakathāvaṇṇanā
726-727现在要讲的是老死论。在这里,老死因为不是实有之法,所以不能说它是世间或出世间。因为在一对法——“世间法、出世间法”当中,老死既没有列在世间法这一项,也没有列在出世间法这一项。有些人无视这个特征,主张“出世间法的老死就是出世间”,比如大众部等。针对他们,自宗论师提问,他宗论师承认。这里剩下的内容,只按巴利原文来呈现。
726-727. Idāni jarāmaraṇakathā nāma hoti. Tattha jarāmaraṇaṃ nāma aparinipphannattā lokiyanti vā lokuttaranti vā na vattabbaṃ. ‘‘Lokiyā dhammā lokuttarā dhammā’’ti hi duke jarāmaraṇaṃ neva lokiyapade, na lokuttarapade niddiṭṭhaṃ. Tattha yesaṃ imaṃ lakkhaṇaṃ anādiyitvā lokuttarānaṃ dhammānaṃ jarāmaraṇaṃ lokuttaranti laddhi, seyyathāpi mahāsaṅghikānaṃ, te sandhāya pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Sesamettha yathāpāḷimeva niyyātīti.
想受论的注释
7. Saññāvedayitakathāvaṇṇanā
728-729现在讲想受论。其中,想受灭定并不是某一种法,而是四种蕴的灭。所以它既不是世间的,也不是出世间的。但是,有些人主张“因为它不是世间的,所以就是出世间的”,比如因论者一派就是这样。针对他们,自宗论师提问,他宗论师承认。剩下的内容和前面讲的相同。
728-729. Idāni saññāvedayitakathā nāma hoti. Tattha saññāvedayitanirodhasamāpatti nāma na koci dhammo, catunnaṃ pana khandhānaṃ nirodho. Iti sā neva lokiyā na lokuttarā. Yasmā pana lokiyā na hoti, tasmā lokuttarāti yesaṃ laddhi, seyyathāpi hetuvādānaṃyeva; te sandhāya pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Sesaṃ purimakathāsadisamevāti.
第二想受论的解释
8. Dutiyasaññāvedayitakathāvaṇṇanā
730-731730-731. 现在,因为那种受不是出世间的,所以有些人就主张它是世间的,比如因论派等。针对他们,自宗论师发问,对方承认。剩下的部分和前面一样。
730-731. Idāni yasmā sā lokuttarā na hoti, tasmā lokiyāti yesaṃ laddhi, seyyathāpi hetuvādānaṃ, te sandhāya pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Sesaṃ purimasadisamevāti.
9. 第三想受论之解释
9. Tatiyasaññāvedayitakathāvaṇṇanā
732现在,有些人主张:对众生来说,并没有“这个有死法、那个没有死法”这样的定则,所以即使入了想受灭定,也可能会死,比如王山部就是这种看法。为了向他们说明:即使入了定,也仍然有死法,所以有死的时候,也有不死的时候,自宗论师便提出问题,他宗论师则加以承认。接着,因为死去的人必定会有临死时的触等法,所以为了用这种方式来责难他,就说了“有吗?”等话。
732. Idāni yasmā ‘‘asuko maraṇadhammo, asuko na maraṇadhammo’’ti sattānaṃ maraṇadhammatāya niyāmo natthīti saññāvedayitanirodhaṃ samāpannopi kālaṃ kareyyāti yesaṃ laddhi, seyyathāpi rājagirikānaṃ; tesaṃ samāpannāyapi maraṇadhammatāya maraṇasamayañca amaraṇasamayañca dassetuṃ pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Atha naṃ yasmā kālaṃ karontassa nāma maraṇantikehi phassādīhi bhavitabbaṃ, tasmā tenākārena codetuṃ atthītiādimāha.
有人问“无触者的死亡”这类问题时,他针对其他有情而否认;有人问“毒会扩散吗”这类问题时,他针对定的威力而否认。在第二轮问答中,他针对身体的状态而承认。可是如果这样,定的威力就不存在了,因此他追问:那么,就不是入灭尽定了吗?
Aphassakassa kālakiriyātiādīni puṭṭho sesasatte sandhāya paṭikkhipati visaṃ kameyyātiādīni puṭṭho samāpattiānubhāvaṃ sandhāya paṭikkhipati. Dutiyavāre sarīrapakatiṃ sandhāya paṭijānāti. Evaṃ sante pana samāpattiānubhāvo nāma na hoti, teneva na nirodhasamāpannoti anuyuñjati.
733-734“他不会死吗?”这是反对派的提问。对于反对派所问的“存在那种决定性吗?”,因为实际上并不存在这样的决定性,所以予以否定。“具有眼识者”等话,是自宗论师为了说明“即使没有决定性,也只在死亡之时才死,不会在非死亡之时死”而说的。这里的意旨是:如果因为没有决定性就会死,那么具有眼识者也应该会死。这样一来,就会与“不以五识而死,不以五识而结生”的经典相违背。然而,正如具有眼识者不会死,入灭尽定者同样不会死。
733-734.Na kālaṃ kareyyāti pucchā paravādissa. Atthi so niyāmoti paravādissa pañhe pana yasmā evarūpo niyāmo nāma natthi, tasmā paṭikkhipati. Cakkhuviññāṇasamaṅgītiādi sakavādinā ‘‘niyāme asantepi maraṇasamayeneva marati, nāsamayenā’’ti dassetuṃ vuttaṃ. Tatrāyamadhippāyo – yadi niyāmābhāvena kālakiriyā bhaveyya, cakkhuviññāṇasamaṅginopi bhaveyya. Tato ‘‘pañcahi viññāṇehi na cavati, na upapajjatī’’ti suttavirodho siyā. Yathā pana cakkhuviññāṇasamaṅgissa kālakiriyā na hoti, tathā nirodhasamāpannassāpīti.
第10章 无想有情处的解说
10. Asaññasattupikākathāvaṇṇanā
735现在要讲的是“无想有情处”这一段。这里面,依靠离想而修起来的禅修,无想定和灭尽定都叫作想受灭定。所以,想受灭定有两种:世间的和出世间的。其中,世间的那种是凡夫的无想有情处,出世间的那种属于圣者,而它并不是无想有情处。可是有些人不对这个差别加以区分,笼统地主张“想受灭定就是无想有情处”,比如因由论者就是这样。针对他们,自宗论师发问,对方承认了。接着,为了用“入无想定的人还有无贪等善心所,而入灭尽定的人则没有”这一点来驳斥他们,就说了“存在吗?”等话。
735. Idāni asaññasattupikākathā nāma hoti. Tattha saññāvirāgavasena pavattabhāvanā asaññasamāpattipi nirodhasamāpattipi saññāvedayitanirodhasamāpatti nāma. Iti dve saññāvedayitanirodhasamāpattiyo lokiyā ca lokuttarā ca. Tattha lokiyā puthujjanassa asaññasattupikā hoti, lokuttarā ariyānaṃ, sā ca nāsaññasattupikā. Imaṃ pana vibhāgaṃ akatvā avisesena saññāvedayitanirodhasamāpatti asaññasattupikāti yesaṃ laddhi, seyyathāpi hetuvādānaṃ; te sandhāya pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Atha naṃ yasmā asaññasamāpattiṃ samāpannassa alobhādayo atthi, na nirodhasamāpattiṃ, tasmā tesaṃ vasena codetuṃ atthītiādimāha.
736在这里,针对“无想吗?”这个问题,由于是依离想而入定,所以承认是无想;在那里,也正是指无想有情。因此,抓住这个承认、要确立自己主张的人,他的执见就靠这诡辩的方式被确立了。或者,这里是就灭尽定而承认无想;在那里,从这一处命终的不还者的,也只是灭尽定。因此,即使拿这个承认来确立,他的执见也根本站不住。
736.Idhāpi asaññīti pañhe idha saññāvirāgavasena samāpannattā asaññitā anuññātā, tatrāpi asaññasatteneva. Tasmā imaṃ paṭiññaṃ gahetvā laddhiṃ patiṭṭhapentena chalena patiṭṭhāpitā hoti. Idha vā nirodhasamāpattiṃ sandhāya asaññitā anuññātā. Tatrāpi ito cutassa anāgāmino nirodhasamāpattimeva tasmāpi imāya paṭiññāya patiṭṭhāpitā laddhi appatiṭṭhitāyevāti.
11. 业积聚论注释
11. Kammūpacayakathāvaṇṇanā
737现在要讲的是“业积集论”。
在这当中,有些人主张:所谓“业积集”,是不同于业的、与心不相应的、无记的、没有所缘的。比如安达迦派和正量部就是这样主张的。
针对他们,自宗论师问:“业积集是不同于业的吗?”对方承认了。
于是为了驳斥他:“如果业积集不同于业,那么触积集等也应当不同于触等。”便进一步问:“触是不同于触的吗?”等等。
对方因为根本没有这种主张,就否定了。
737. Idāni kammūpacayakathā nāma hoti. Tattha yesaṃ kammūpacayo nāma kammato añño cittavippayutto abyākato anārammaṇoti laddhi, seyyathāpi andhakānañceva sammitiyānañca; te sandhāya aññaṃ kammanti pucchā sakavādissa, paṭiññā itarassa. Atha naṃ ‘‘yadi kammato añño kammūpacayo, phassāditopi aññena phassūpacayādinā bhavitabba’’nti codetuṃ añño phassotiādimāha. Itaro laddhiyā abhāvena paṭikkhipati.
738-739在“与业俱生吗”这些问题中,他是针对与心不相应的情况加以否定,针对与心相应的情况加以承认。在“是善吗”等问题中,也是针对与心不相应的情况加以承认。接下来在“是不善吗”等问题中,方法同样如此。
738-739.Kammenasahajātoti pañhesu cittavippayuttaṃ sandhāya paṭikkhipati, cittasampayuttaṃ sandhāya paṭijānāti. Kusaloti pañhesupi cittavippayuttaṃ sandhāya paṭijānāti. Parato akusalotipañhesupi eseva nayo.
740被问到“有所缘吗?”时,他偏偏认定就是无所缘,所以否定。所谓“心正在坏灭”,意思是:当心正在坏灭时,业也坏灭。或者,这里是以主格用于处格之义,意思是“在心坏灭时”。也可能原文就是这个读法。其中,因为相应者会坏灭,不相应者不会坏灭,所以他既承认又否定。
740.Sārammaṇoti puṭṭho pana ekantaṃ anārammaṇameva icchati, tasmā paṭikkhipati. Cittaṃ bhijjamānanti yadā cittaṃ bhijjamānaṃ hoti, tadā kammaṃ bhijjatīti attho. Bhummatthe vā paccattaṃ, citte bhijjamāneti attho. Ayameva vā pāṭho. Tattha yasmā sampayutto bhijjati, vippayutto na bhijjati, tasmā paṭijānāti ceva paṭikkhipati ca.
741业存在时就有业的积集,意思是:业存在时,业的积集就存在;或者当业已立足时,业的积集就存在;果报正是从业的积集生起的。但他主张:那业虽然灭去了,业的积集仍然存留,直到果报生起,就像种子在芽生出之前一直存留一样。所以他承认这一点。因为他的主张是“那个就是业,那个就是业的积集,那个就是业的果报”,也就是说,业的积集就在业里,并且一直存留到果报生起,所以为了责难他,就问他这三者是不是同一个。“果报是有所缘的吗?”这样问也是为了责难:正如果报一样,果报法也是系属于所缘的。而对方依据自己的主张,承认其中一项,否定另一项。反过来问时,道理也是一样。这里剩下的部分,就照原典本身来理解。
741.Kammamhi kammūpacayoti kamme sati kammūpacayo, kamme vā patiṭṭhite kammūpacayo, kammūpacayatova vipāko nibbattati. Tasmiṃ pana kamme niruddhe yāva aṃkuruppādā bījaṃ viya yāva vipākuppādā kammūpacayo tiṭṭhatītissa laddhi, tasmā paṭijānāti. Taññeva kammaṃ, so kammūpacayo, so kammavipākoti yasmā kammamhi kammūpacayo, so ca yāva vipākuppādā tiṭṭhatītissa laddhi, tasmā naṃ tesaṃ tiṇṇampi ekattaṃ pucchati vipāko sārammaṇoti idaṃ vipāko viya vipākadhammadhammopi ārammaṇapaṭibaddhoyevāti codanatthaṃ pucchati. Itaro pana laddhivasenekaṃ paṭijānāti, ekaṃ paṭikkhipati. Paṭilomepi eseva nayo. Sesamettha yathāpāḷimeva niyyātīti.